Ako sa robí parfum?

Tak ako má muzikant hudobný sluch, musí tvorca parfumov poznať rozmanité vône a ich kombinácie. Jeho čuch, znalosť obrovského množstva materiálu a schopnosť predstaviť si výsledok v nespočetných kombinácií vône parfumu sú jeho pracovnými nástrojmi. Parfumerův nos nie je len citlivý na vône a pachy, ale tiež veľmi dobre trénovaný tak, aby bol schopný rozpoznať, porovnať a použiť to správne množstvo rôznych zložiek, aby vytvoril požadovaný parfum. Práca začína v jeho kancelárii, ďaleko od laboratória, fľaštičiek a odmeriek, esenciálnych olejov a syntetických komponentov. Požiadavka klienta musí byť preložený do jazyka vôní, tak aby mohol vybrať komponenty, ktorých vôňa má presný charakter alebo sa aspoň podobá tónom potrebným k zamýšľanej kreáciu.

V ďalšom kroku sa presúva do laboratória a začína komponovať vôňu z vybraných ingrediencií. K tomu, aby bol schopný dosiahnuť dlhotrvajúceho a premenlivého procesu vyprchávania parfumu, používa parfumér tri druhy prísad - tie ktoré vyprchávajú veľmi rýchlo, ako je bergamot, citrón a levandule, tie ktoré majú strednú trvanlivosť - sú to väčšinou rôzne kvetinové prísady a na koniec tie , ktoré vyprchávajú najpomalšie a preto vydrží na koži najdlhšie, čo sú santalové drevo, pačuli, vanilka a pižmo. Viac o zložení parfumu v minulom článku Hudba pre môj nos. V okamihu, kedy je parfum "na svete", nastupuje ďalší krok, výber vhodného "kabátiku". Prvý dojem z parfumu je totiž závislý na vizuálnom vnemu, inak povedané na tom, ako sa nám páči fľaštička a celkový obal. Obal je teda veľmi dôležitý, pretože si často urobíme prvý dojem len na základe toho, ako vyzerá, ešte než spoznáme vôňu. K poznatku, že "neoddeliteľnou súčasťou parfému je tiež to ako vyzerá" dospel na začiatku 20. storočia Francois Coty a spôsobil malú revolúciu v tomto odvetví. Fľaštička parfumu sa stala druhom komunikácie, vyjadrenia a zvádzanie. Jej farba, tvar a dizajn podporujú danú vôňu, odovzdávajúce nám parfumérův odkaz.